Byť v TIRNAVII znamená nielen veľa prijímať, ale hlavne dávať.
Tirnavia - to je dúha ľudí.
Tirnavia je pre uši ako písmenková polienka pre žalúdok.
Do posledného sústredka som ešte mal šancu vymaniť sa spod vplyvu tejto drogy, ale akonáhle som dostal varechou po riti, bol som naveky stratený.
Uháňame rýchlosťou, ktorá nedovolí zaostávať. Sme hrdí na svoju moc nad hmotou a životom. Chceme riadiť vesmír a zrazu - nevieme ako riadiť seba. Niečo nám uniká, niečo nám chýba. Možno by stačilo málo - úsmev, priateľstvo, dôvera, úprimnosť, radosť... Už nie chamtivosť, podrazy, nenávisť, víťazstvo ega a vidina bohatstva. Spoločná myšlienka, spoločné nadšenie, spoločný cieľ, spoločný úspech, spoločná radosť. Len tak - pre krásu, pre úsmev na tvári, pre slnko v duši. Aby človek nezabudol cítiť... Som vďačná Tirnavii, že môžem svet a ľudí poznávať z tej lepšej stránky. Myslím, že sú odzbrojení hudbou, ktorá ich zmieruje a napĺňa. Kiež by sme nikdy nezabudli... G. G.
Do Tirnavie chodím preto, lebo sa tu vždy dozviem kopu nových vtipov. To tam napíšte...
Vždy si veľmi cením, že ak ide do tuhého, všetci zmobilizujeme svoje sily a podáme perfektný výkon. (Bolo by moc ideálne a krásne, keby to tak bolo stále.) Za tých desať rokov som mala ten úžasný pocit viackrát. V Trnave na Vianočných koncertoch sa nám stáva už bežne, že ľudia tlieskajú v stoji, no keď sme prvýkrát postavili svojimi skladbami zo sedadiel poslucháčov na zahraničnom zájazde v Barcelone v Španielsku v roku 1994, bola som naozaj presvedčená o tom, že sme fakt dobrí. A presvedčilo ma o tom i naše prvé CD, z ktorého som úplne "uletená". Mám zbor veľmi rada a okrem rodiny je to to jediné, čo mám. Načo tráviť čas "papučovou kultúrou" v piatok večer, keď mám možnosť využiť ho s ľuďmi, ktorých baví to, čo mňa. Som predvedčená, že čas strávený v Tirnavii sa nedá ničím nahradiť. Je to kus pekne strávených voľných chvíľ môjho života. Ale to asi ťažko pochopí niekto, kto nie je pre vec "zapálený" ako ja. Alebo sa mýlim? K. M.
